Bendová, Krista (1923–1988) Works Bibliography   hu sk

Biography

Krista Bendová sa narodila v Kráľovej Lehote. Do školy chodila v Kremnici a v Nových Zámkoch. Gymnázium navštevovala v Nových Zámkoch a v Banskej Bystrici, kde aj zmaturovala. V Bratislave študovala slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity a na Dramatickej akadémii. Zo zdravotných dôvodov štúdium neukončila. Po krátkom redaktorskom účinkovaní v denníku Pravda nastúpila v roku 1948 do vydavateľstva Pravda ako redaktorka literatúry pre deti. Neskôr pracovala na sekretariáte Zväzu česko-slovenských spisovateľov, v redakcii časopisu Ohník, potom v redakcii časopisu Roháč. V rokoch 1958 – 1964 bola redaktorkou denníka Pravda, potom profesionálna spisovateľka.

Charakteristika tvorby

Prvé verše publikovala už počas štúdií. Knižne debutovala zbierkou ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému (1948). V zbierke Milenec smútok (1948) reagovala na svoju životnú situáciu podmienenú ťažkou chorobou. Zbierkou Ruky (1948) prekonala skľúčenosť vierou v zmysluplnosť ľudského života. Po schematickej zbierke Krajina šťastia (1950) sa opäť vrátila k reflektovaniu ľúbostného vzťahu muža a ženy. Do literárneho vývinu zasiahla predovšetkým ako autorka pre deti. Najmä v 60. rokoch napomohla formovanie modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru. Smerom k modernému prejavu sa vydala už veršovaným debutom pre deti predčitateľského veku Čačky-hračky (1949), v ktorom tradičný model riekanky ozvláštnila detským hrdinom. V ďalších zbierkach – Pioniersky pochod (1952), Čo sa robí, čo sa stalo (1950) – prevažujú ideologizujúce motívy. V zbierke Bola raz jedna trieda (1956) však už v tejto línii pokračovala v básnickom tematizovaní dobového typu dieťaťa. Tentoraz sa však nedrží intencií ideologizácie spoločenského vedomia dieťaťa, ale vytvára verše na spôsob „veselej pedagogiky“. Táto estetizácia didaktickej utilitárnosti, ktorá je pre zbierku charakteristická, zohrala vo vývine poézie pre deti pozitívnu rolu. V humoristickom trende pokračovala aj v zbieročke Cirkus Hopsasa (1957). V nasledujúcich básnických knižkách Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959) si pri dosahovaní humoristického efektu vypomohla rekvizitami situačnej komiky. Po nich nasledovali básnické miniatúry, napospol adresované deťom predškolského veku: Zázračné cvičky (1970), Tryskom na ihrisko (1970). Od polovice 50. rokov sa venovala aj prozaickej tvorbe pre deti. Hoci v prvých knižkách – v zbieročke jemne ladených moralít Nezábudky (1955) a v kronikárskej evokácii hľadania životnej orientácie mladej hrdinky v predmníchovskej republike Prvé kroky (1959) - nepresiahla ešte úroveň dobových prác, práve v tejto oblasti dospela k najhodnotnejším výsledkom. Humoristický charakter má autorkino najúspešnejšie dielo Opice z našej police (1967). Zdrojom jeho humoru je hra založená na detskom výmysle a prežívaní fikcie ako reality. Dielo má univerzálnu adresnosť. K modernej podobe detskej beletristiky sa Bendová prepracovala aj v autorskom rozprávkovom cykle o Osmijankovi. Popularitu mu zabezpečila pôvodná rozhlasová podoba v podaní Ctibora Filčíka. Humoristické ladenie tohto diela je takisto založené na výmysle, pričom Čukovského princíp „horáznych nehorázností“ autorka zvýraznila rovinou parodicko-satirickou, karikujúcou konformizmus a stereotyp sveta dospelých. Oživená postavička, ktorá sa tentoraz zrodila na plote z postupnej detskej kresby nôh, nohavičiek, fúzatej a bradatej hlavy, tvorila médium aj v animovanej autorskej rozorávke Dobrodružstvá Samka Klamka, ktorá je konfrontáciou naivného detského myslenia a konania so životnou stereotypnosťou a fantazijnou vyprahnutosťou sveta dospelých. Práve týmto postupom Bendová vysunula z polohy primárnej detskej adresnosti k percepčnej adresnosti. Od fantazijných konfrontačných próz sa Bendová postupne dostala k próze zo skutočnosti (zo života sídliska – Rozprávky z Dúbravky, 1981). O jej prózy je stále záujem. Vydavateľstvo Buvik pripravuje reedície jej diel, ktoré sú dôkazom toho, že jej dielo je stále živou čitateľskou hodnotou, ktorá aj súčasným deťom pomáha zintenzívňovať radostné vnímanie sveta. Okrem toho sa venovala aj prekladaniu z českej a ruskej literatúry.

Ondrej Sliacky, Anna Šikulová

Source: http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/krista-bendova

(Editor of this page: Répás Norbert)