Az elragadtatás után (Magyar)
Nincs semmi, ami elmúlt volna. Nincs semmi, ami eljövendő. Minden egyszerre történik meg, egy pillanat alatt, egyetlen jelenben. A harc most is folyik, a földön, és az égben. Állok a napsütötte sávban, és fázom. Fehér babák bújnak ki a földből, elindulnak hazafelé, sehová. Mások pernyeként lebegnek alá az égből. Igen, én égtem el ott milliónyi testben. Hullócsillagként jön egy élet a földre. Felizzik egy sors: bizonytalan, távoli ragyogás. Láttalak ülni a fügefa alatt. Te voltál ott, és senki más. Fénylő, fekete lények élnek a tűzben. A mennyország elesett.
Homloknyi csendben várlak. A játékok évében. Fekete szivárvány feszül Éden felett. Az idők hulladékain élünk. Nincs már rendje a télnek,nincs már rendje a nyárnak. A démonok szabadlábon járnak.
|
Po zanietení (Szlovák)
Nie je nič, čo by pominulo. Nie je nič, čo prichádza. Všetko naraz prihodí sa za okamih, v jedinej súčasnosti. Bitka prebieha aj teraz, na zemi a v nebi. V slnkom ožiarenom pásme stojím a je mi zima. Zo zeme biele bábiky vyliezajú, vydajú sa na cestu domov, nikam. Iní ako popol z neba nadol vznášajú sa. Áno, zhorel som tam v miliónoch tiel. Život ako lietavica, na zem prichádza. Rozžeraví sa jeden osud: neistý ďaleký ligot. Pod figovníkom sedieť videl som ťa. Bola si tam ty, a nikto iný. Jasavé, čierne bytosti v ohni žijú. Raj padol.
V čelnom tichu ťa čakám. V roku hier. Čierna dúha nad rajskou záhradou napína sa. Žijeme na odpadkoch časov. Zima bez ladu zostala a leto bez súladu. Démoni na voľnej nohe mašírujú.
|