Noc na krídlach netopiera (Szlovák)
Táto noc je sasanka mäsožravka, je z čierneho mäsa, ktoré samo seba pojedá. Mäsožravka noci je noc, hltajúca svoje zuhoľnatené útroby a fialovú pečeň a veľa krvi trasúcej sa v lonách mŕtvych bohorodíc. To je noc jediná a pletúca vence smrti pri vidine na zrkadlách netopierích krídel, pletie vence z viničných listov na jeseň, z čistého zlata jesene, keď v réve zreje žiaľ, ktorý zanechalo absurdné slnko pri západe, na mori zafarbenom studom čučoriedok, na mori pozlátenom vencami, ktoré uplietla noc. Celý tento obraz je pochovaný v rakve, zamorený dymom tymianu, plaziacim sa z kadidla. a balzamovaný dychom mŕtvych, čo zomreli pri západe slnka v lone krvi, keď veľká hviezda bolesti po prvý raz zažmurkala. Vtedy sa mi vkĺzol dych vesmíru do záhrenia a vtedy som precitol, trasúc sa od zimy, a v ruke som držal vence, čo uvila noc, ktorej sa boja všetci spasitelia modliaci sa k Ikarovmu slnku, k rozpustidlu všetkých voskov, k postrachu všetkých Ikarov. Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Slovenský spisovateľ |
Az idézet forrása | V štyroch krajinách ticha |
Könyvoldal (tól–ig) | 218-218 |
Megjelenés ideje | 1973 |
|
|
Éjszaka — denevérszárnyakon (Magyar)
Ez az éjszaka húsevő tengerirózsa, falja önmaga fekete húsát. Az éjszaka húsevő virágállat, önmaga megszenesedett zsigereit nyeldesi, a lila májat meg a sok vért, ami kocsonyásán remeg a halott istenanyák ölén. Ez az éjszaka páratlan. Denevérszárnyon tükröződő látomások fényénél ez fonja a halál koszorúit. Őszi szőlőlevelekből vannak e koszorúik, az ősz színaranyából. A tőkén beérik a, bánat, melyet az abszurd napkorong sugároz, amint alábukik a tengerbe, melyet bearanyoznak az éjszaka fonta koszorúk. Ezt a látványt koporsó rejti magában, lassan szivárgó tömjénfüst borítja el, s holtak lehelete bebalzsamozza. E holtak a napnyugta vértől áradó ölén haltak meg, a szenvedés csillaga akkor halványult el először. Akkor kúszott be az űr lehelete keblembe, s én felriadtam, hidegtől vacogva, kezemben koszorúk, az éjszaka fonta őket, az, amelytől retteg minden megváltó, aki Ikarosz napjához könyörög: minden viaszok megolvasztójához, minden Ikaroszok rettegtetőjéhez.
Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Európa Könyvkiadó (Budapest) |
Az idézet forrása | Rudolf Fabry – Az én az valaki más (Válogatott versek) |
Könyvoldal (tól–ig) | 97-97 |
Megjelenés ideje | 1986 |
|
|