Ez az oldal sütiket használ

A portál felületén sütiket (cookies) használ, vagyis a rendszer adatokat tárol az Ön böngészőjében. A sütik személyek azonosítására nem alkalmasak, szolgáltatásaink biztosításához szükségesek. Az oldal használatával Ön beleegyezik a sütik használatába.

Koyš, Pavel: Parížske sonety

Koyš, Pavel portréja

Parížske sonety (Szlovák)

1
Po dlhom čase znova vnáram sa
do tvojej veľkoleposti, Paríž.
Slávnu históriu ženieš, valíš
ako zdivočeného baranca.

Mesto krčmičiek, parkov, parčíkov
navidomoči bledne a sa stráca
tá neopakovateľná krása.
Betón sa zubí, z neba straší kov,

v sadoch nás spíja zápach benzínu,
ohlušujú pegeuoty a renaulty.
Paríž, mesto básní, mesto revolty,

o čože v tomto čase beží mu
a parížska neha kam si postelie?
Do mrazivých škatúľ zo skla, z ocele?

2
Večer, keď Paríž zvodne mihá, bliká,
neónmi bulváre si svetlí,
neočakávane sme sa stretli,
trojica táto: Vojta Mihálika,

klasika, prvého sa uviesť patrí.
Druhým bol zas Jožko Mihalkovič,
hoc múdry je, sem sa prišiel školiť.
Sedíme, potárame aj dve na tri,

hútame potom trochu o básnení,
čo z módy vyšlo a čo vždy sa cení,
o dostatku básnikových podnetov.

Tak už to chodí na tom cudzom svete.
Nevdojak krajana si postretnete —
lepšie ako víno z Bordeaux padne to.

3
Keď sa nad mestom múz zľahka šerí,
keď roboty každý máva dosť,
niekto si dá svoje malé cherry,
tvrdší chlapi zasa calvados.

Aj my hľadáme tie dávne krčmy,
v ktorých osud sácal Ravica.
Calvados a spleen je, zdá sa, večný,
lež tá stopa po zle zaniká.

Aj tu veci neuveriteľné
udiali sa, aj tu boli strieľne
fašistických hrozných nadľudí.

Kto však hľadá históriu hrôzy,
stopy Ravicove, tak mu hrozí,
že v tom lese svetiel zablúdi.

4
Dážď v Paríži. Nepohoda clivá.
Zachmúrené Francúzsko, to sladké.
Znova budem o ňom sladko snívať
po stretnutí v nervozite, v skratke.

A čo najviac v srdci utkvelo mi?
Nie Eiffelka, tá ryšavá dáma,
ani Oblúk, čo bulváre lomí,
smrad Seiny, čo zrána prepadá ma.

Ale čosi, čosi celkom iné
spomienkami dosiaľ sa mi vinie,
spomienkami na Honoré Balzaca.

Ako mládež chrbtom k jeho knihám,
na pornofilm, na striptíz a inam,
v nepohode vo frontách sa načaká...

5
Vyviezli nás kúsok od Paríža
otvárať výstavu našich fotografií.
Nanter. Kedysi k chyži lepila sa chyža,
dnes našinec na tie miesta sotva trafí.

Istý čas tu komunisti vládnu,
chatrče likvidujú, húževnato zháňajú franky na dom,
vyvádzajú chudobu, neveriacu si, hladnú,
žhavia nádej na predmestí triedne nekovanom.

Dvíha sa mesto utešené, zdravé,
černocha i Sicílčana na slnečnej tráve
stretneš, neznámeho Araba.

Skôr sem prišli živoriť, na dietky si zarábať
v slepej pokore. A dnes bez pokory
vedia žiť a stavať, za budúcnosť sa boriť!



FeltöltőRépás Norbert
KiadóSlovenský spisovateľ
Az idézet forrásaKrídla
Könyvoldal (tól–ig)99-103
Megjelenés ideje

Párizsi szonettek (Magyar)

1
Hosszú idő után: pompázatod
füröszt, Párizs! Újjámerülhetek most!
A dicső történelmet hajszolod,
üstökölöd, mint egy fergeteges kost.

Ó, kiskocsmák és parkok városa,
egyszeri szépséged szemlátomást
fakul, elvész — nem támad fel soha.
S nevelsz sok vasbeton rémlátomást!

Fémszerkezetek közt száll benzinémely,
Peugeot, Renault siketít, és vakít
a reklámtenger — mibe fullad itt

a régi lázas lét? Költészetével
a gyengédség hol hálhat, fészke hol van?
E fagyos üveg- s acéldobozokban?

2


















3


















4
Párizsi eső. Érzékenyen érint.
Kényelmetlen-édes Franciaország.
Ideges álom marad, mit körém hint:
élni permet hűsei visszahozzák.

Mi marad meg leginkább a szívemben?
Nem az Eiffel, a vörös hajú dáma,
se a Diadalív, nem bűvöl engem
a Szajna — bűze száll hajnal szavára.

Nem — az én emlékezetemben inkább
ő él, ki itt kinyílt és rejtezett:
Honoré Balzac, őrzöm Művedet!

…Elfordul a könyvtől a fiatalság,
pornófilm járja, sztriptíz, más, ily olcsóbb
luxus — falják sorban álló szorongók.

5
Párizstól egy ugrásnyira: helyi
fotókiállítás. A megnyitó.
Nanter, egykor: viskók tucatjai.
Ma: itt is igazi látnivaló.

Jó ideje, hogy kommunista körzet;
így épül — frankra frank gyűlik, s az éhes
szegények már hisznek a vezetőknek:
így jut az öntudatlan is reményhez.

Osztályszempontból elegyes, de kedves
külváros nő itt, tágas közterekkel;
olasz, arab, néger — méltó helyet lel.

Egykor: „Kaparj, digó, te is szerezhetsz…”
Most: az emberi méltóság jegyében
küzdenek — saját jövő érdekében!



FeltöltőRépás Norbert
KiadóMadách Könyv- és Lapkiadó N. V. (Bratislava)
Az idézet forrásaPavel Koyš – Válogatott versek
Könyvoldal (tól–ig)109-111
Megjelenés ideje

minimap