Šahy - 1 (Szlovák)
1Kto skúsil, ten uzná, čo krv ľudskú búri — šuhaj zamyslený na lavici kúri, Čo začať? Čo robiť, keď vše nič nestojí? Kto sa na nádeji samej upokojí, ktorej sa nekorí bezdušná holota a skutočnosť kazí priechod do života? Na statočnosť dač’ klásť, mienka obecnosti? Svet celý je nástroj len čistej nutnosti, bez svedomia, lásky — myšlienky pravý hrob, vše pod nebom, slncom držiaci za spôsob: výhody, sebectvo — všetky jeho skutky, opierajúci sa na samé predsudky, na slabosť, otroctvo, zdrevenelosť umu, majúc všetko okrem pravdy a rozumu. Bez ducha, bez citu a statočnej vôle pangart, narodený z klamu a nevole. Hádanie daromné a budúcnosť tmavá. Biedna je to duša, čo sa vždy nazdáva — pre zdania možný klam zabudne v svete žiť a necíti, iba keď ho začne páliť, keď potreba suchá, neodbitná, bledá pred dvere zasadne a odbiť sa nedá, v kostlivca podobe aj smelého plaší, lump, horší ako ten, čo po noci straší; potom ži, človeče, v takom obležení! Hádž sa od zúfania — stav sa nepremení. A započni dačo! — Len sa pokáž svetu! Na ulici s prachom ťa vetry zametú, naskutku ťa vrany, rozďugajú s vztekom a chlapci tú povesť dokončia s posmechom. Čo potom zámery, najkrásnejšie túžby, keď sa raz dostaneš do tak tvrdej služby? Čo hlbokosť tvoja a nesmierna veda, za ktorú celú Žid ani babku nedá? Ale čo kopa dúm a myšlienok dvesto? Vyprázdnil fajku a položil na miesto.
1Ps, str. 41—47, prvý raz až v Ňb, str. 9—14; Sen a skutočnosť — Sborník poézie a umenia, Bratislava 1940, str. 5—8. — V Ps je pod textom dátum „v Hulisi 28. mája 1849“. Prepisovateľ mal však čítať „v Hulíne“, kde J. K. skutočne bol. V tejto básni úprimne a súčasne poeticky vyjadril všetko, čo cítil, myslel a konal v osudných dňoch marcových, keď začal vysvetľovať ľudu nové zákony a viesť ho do povstania, keď bol uväznený ako burič a keď v Šahách a v Pešti čakal vo väzení na smrť. Šahy však napísal už ako spomienku na prežité udalosti. (O týchto udalostiach porov: Daniel Rapant, Slov. povstanie roku 1848—49, diel I. 1, L, T. Sv. M. 1937, str. 184—6, K. Goláň, Politika, roč X, č. 6, Národná obroda na Veľkú noc 1948.)
Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Zlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk |
Az idézet forrása | Dielo digitalizoval(i): Michal Garaj, Viera Studeničová, Miriam Mládková, Peter Krško, Martin Droppa, Pavol Tóth, Janka Kršková, Gabriela Matejová, Róbert Zvonár, Renáta Klimová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Joze |
|
|
Ipolyság - 1 (Magyar)
Egyesek tudják, hogy a vér mitől lázad — a legény tűnődve a pádon pipázgat. Mihez kezdjek, mikor semmi nem ér semmit? A puszta reménnyel meg vajh’ ki elégszik, melynek nem hódol be lelketlen sivárság, mi megronthatja az élet valóságát. Ki foglalkozik itt lent a becsülettel? A szükségszerűség eszköze az ember, szeretet nélkül csak a gondolat sírja a világ, s azt tartják, hogy az önzés ír ma, s kiváltság az minden bajra, minden sebre — s mire támaszkodik az emberek tette? Rabszolgaságra, agyelkövesedésre, s nincs meg benne az ész s az igazságmérce. Nincs benne akarat, érzelem és szellem, korccsá az elnyomás tette, menthetetlen. A jóslás hasztalan, a jövő sötétebb, ki mindig tűnődik, csak nyomorult lélek, meg is feledkezik ő így a világról, és csak akkor érzi, ha már benne lángol a száraz és kínzó, tolakodó szükség, ott van, és nem tudja elkergetni onnét, bátrat is megrémiszt csontváz alakjában, rosszabb annál is, ki éjjel kísért, lázban — és aztán éljél csak ilyen környezetben, bármit csinálj, nem lesz jobb sors a szívedben. Próbálj megmutatni csak magadból többet: a porral együtt a szelek elsöpörnek, és szétmarcangolnak dühödten a varjak, s a fiúk végül még gúnyolódnak rajtad. Jó szándékkal, kedvvel ugyan mit érhetsz el, ha ily szolgálatba belekerülsz egyszer. Mit ér a mélységed és roppant tudásod, melyért a zsidó egy fabatkát sem áldoz? Mit ér töprengésed, kétszáz gondolatod? A legény pipáját helyre tette legott.
Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, n.p. Bratislava a Versbarátok köre 3. tagilletményeként |
Az idézet forrása | Janko Kráľ -Toborzó, Válogatott versek, fordítók: Tóth Tibror, Végh György |
Könyvoldal (tól–ig) | 93-94 |
Megjelenés ideje | 1965 |
|