Už si to pamätám iba hmlisto
ale bolo to po tvojom odzbrojení
a mojich zaprášených listoch
a nikto nevedel čo sa vlastne zmení
keď vystrelíš iba tak niekam do tmy
všetky šípové ruže s ostrými hrotmi
a keď sa ťažká ako všetky drahé kamene
zobudíš nadránom na mojom ramene
A ani si sa nespýtala na žiadne mená
ani či ťa neoklamem v iných ženách
No a odvtedy si vo mne
tak nekonečne hustá
a stále vieš vypnúť svet dotykom prsta
Robíš to ľahko
celkom bez zbraní
to ja sa bojím či ťa nezraním
keď sa ma nikdy neopýtaš na žiadne mená
a ja ti tak neviem odpovedať
To nič neznamená