This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Véres szonettek (XV.) (Krvavé sonety (XV.) in Hungarian)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Krvavé sonety (XV.) (Slovak)

Cit! — vyčítať mi niet čo svedomiu,
že v tiesni tým mi zvrelo vnútro citom;
som patriota,[22] bárs som Slavian pritom!
Nežiadam zamak krivdy nikomu,

a na vlasť mal bych zhŕňať pohromu?
Lže, kto by tvrdil! — V slavian-duši bytom
dlie dobrota, čo v korci okopitom
sa zdieľa s blížnym z domu do domu…

I Slovák objíma zem rodnú s všetkou
ľúbosťou; oltárom mu Tatry štít;
sťa pozostatky ctí si kosti predkov —
Nemusím tedy pokrytcom sa kryť,
keď, nezľakaný utŕhačstva pletkou,
som v srdci zladil svätý dvojný cit.

                    *

Či moja Slovač, kŕdeľ sokolí,
nepoletela tobôž pod zástavy?
krv necedí? v plač svojich neodvraví
na ružu rany: oj, nie! nebolí…?

Veď úfa: odzvonené svevoli!
čo popečkovala[23] s jej žitia právy,
jej jazyk vyhnala v hôr úval tmavý,
jakby to ľudské zvuky neboli.

Vie: vlasť je mať, čo krajec s láskou podá
každému decku, prázdna vrtochov;
len ktorí štedrú pravicu jej vodia
sebecky, tí ju robia macochou;
však s búrkou prejde i tá nepohoda:
to posilou jej v boji! útechou…

                    *



22patriota — vlastenec

23popečkovať — zahrávať si, zneužívať



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)62+64
Publication date

Véres szonettek (XV.) (Hungarian)

Érzés! - lelkem aggódva így remeg,
de nem kell semmit a szememre vetnem:
hazafi is vagyok, de szláv is egyben;
ártalmára senkinek nem teszek,

s hazámra gyűjtenék balvégzetet?
Hazug, ki ezzel vádolna! - A szlávnak
jó lelke van, s szétosztja a kiáradt
véka fölöslegét a többinek...

A szlovák is átöleli hazája
földjét, a Tátra oltár néki fenn;
ősei hamvát hódolattal áldja. -
Képmutatóként nem is fedezem
magam, mert nem riaszt a pletyka árja,
s együtt őrzi e két érzést szivem.

                    *

Vagy szlovák népem sólyom-serege
a zászlók alá büszkén nem repült-e?
Nem omlik vére árja sose szűnve?
Övéi sebén nem sajdul sebe?

Hiszi: betelt az önkény végzete,
mely torát rajta törvényekkel ülte,
s nyelvét sötét hegyek zugába űzte,
mintha nem volna emberi zene.

Tudja: egyforma szeretettel osztja
fiainak kenyerét a haza,
s csak kik önzőén vezetik, a jobbja
csupáncsak őmiattuk mostoha;
de szebb kor jő a vész múltán a rosszra
ez a harcban ereje, vigasza.

                    *



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)63+65
Publication date

minimap