Sienkiewicz, Henryk oldala, Szlovák Fogadtatás
Recepció
Sienkiewicz, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1905, patrí medzi tých poľských spisovateľov svetového mena, čo sa nestali iba predmetom literárnohistorického výskumu, ale znovu a znovu si získavajú sympatie čitateľov doma i v cudzine a provokujú všetky literárne pokolenia, aby sa s ich zjavmi nanovo ideove i literárne esteticky vyrovnávali. (...)
Pravda, v rovnakej miere ako láska a obdiv rástol, premieňal sa a vyvíjal kritický vzťah k jeho tvorbe. Už autorovi rovesníci v období pozitivizmu zanechali potomkom diametrálne protichodné hodnotenia. Antoni Potocki r. 1911 mohol napísať: „Nech bolo naše presvedčenie akékoľvek, nech sme vyčítali Sienkiewiczovi hocičo, či sme ho čítali ako mladí, či ako starí — všetci, bez výnimky všetci sme v Poľsku museli prijať navždy Zagłobu medzi svoje najobľúbenejšie postavy, museli sme sa vzrušovať Bohunom alebo Kmicicom, museli sme sa rozcitlivieť s Podbipiętom..." Významný autor Faraóna Bolesław Prus zasa kritizuje ideu diela, duša románu Ohňom a mečom, "zaliateho krvou a požiarmi", je podľa neho zmrzačená, lebo je nepravdivá, ale ten istý kritik sa nadchýna autorovou „logickou obrazotvornosťou", tvorbou postáv a emocionálne pôsobivým slohom („Vidíš, počuješ, dotýkaš sa, počuješ a nakoniec uveríš") a priznáva, že by sa spisovateľskému umeniu mali poľskí spisovatelia učiť od Sienkieiwicza. Stanislav Brzozowski, kritik Mladého Poľska, o ňom zlomyseľne hovorí: „Kedykoľvek sa dotkne histórie, tvorí karikatúru, mimovoľnú paródiu." A modernistický spisovateľ medzivojnového obdobia Witold Gombrovoicz, ktorého nemožno upodozrievať z lásky k autorovi Trilógie, hodne subjektivisticky volá: „Čítame Sienkiewicza. Mučivé čítanie. Hovoríme : je to dosť mizerné, a čítame ďalej. Vravíme: je to lacné — a nemôžeme sa odtrhnúť. Vykrikujeme: Odporná opera! — a očarení čítame ďalej. Obrovský génius! A vari nikdy nebolo takého prvotriedneho druhoradého spisovateľa. Je to Homér druhej kategórie, je to Dumas-otec prvej triedy. Ťažko nájsť v dejinách literatúry podobný príklad očarenia národa, magickejšieho vplyvu na predstavivosť más..." (...)
Ján Sedlák