Beniak, Valentin (1894–1973) Művek   hu sk

Életrajz

Valentín Beniak navštevoval ľudovú školu v rodnej obci. Po vážnom úraze nohy, ktorý ho poznačil na celý život, sa už v detstve začal intenzívne čitateľsky venovať literatúre, najmä poézii. Neskôr navštevoval meštiansku školu v Nitre, Topoľčanoch. Zmaturoval na gymnáziu v Nitre. Pre nedostatok financií musel zanechať štúdium na Právnickej fakulte v Budapešti.

Vrátil sa domov a nastúpil na miesto notárskeho praktikanta. O rok absolvoval notársky kurz v Košiciach a pôsobil ako notár na viacerých miestach. Od marca 1939 pôsobil v Bratislave na Ministerstve vnútra. V roku 1940 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov. Funkciu predsedu vykonával až do konca druhej svetovej vojny. Koncom roku 1945 nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety. V roku 1947 ho penzionovali. Vzhľadom na jeho funkcie počas vojnového slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 žil 25 rokov v ústraní až do smrti v roku 1973. Až do roku 1966 nemohol knižne publikovať.

Valentín Beniak je výnimočnou osobnosťou slovenskej poézie. Jeho život a dielo výrazne poznamenali dramatické udalosti dvadsiateho storočia s dvoma svetovými vojnami a prevratnými politickými udalosťami, ktoré boli dôsledkom vojnových a povojnových pomerov. Na celých dvadsaťpäť rokov v čase, keď bol na vrchole svojich tvorivých síl, ho odsúdili na samotu, bez možnosti aktívnej účasti na spoločenskom a kultúrnom dianí. Našiel v sebe dosť síl a pokračoval v tvorbe aj napriek zákazu publikovať. O jeho občianskom postoji hovorí aj skutočnosť, že po druhej svetovej vojne napriek možnostiam a ponuke neodišiel do zahraničia ako mnohí iní, zostal doma, sledoval a v básnickej tvorbe reagoval na ďalší vývoj domácich pomerov. Na jeho básnických začiatkoch vidieť vplyv domácich i zahraničných autorov, ktorý prekonáva už v prvej zbierke a vydáva sa svojou cestou. V nej najprv dominuje hlboké puto k domovu, k dedinskému životu. Hľadaním vlastnej filozofie básnika-solitéra slabnú idylické prvky jeho poézie. Prekvapuje sviežou metaforickou výrazovosťou zmyslových predstáv, ktoré sú osobitým prejavom slovenského poetizmu. Zostáva však verný svojmu filozofickému videniu a hlboko precíťuje tragiku ľudského života a pocity láskavej spolupatričnosti s človekom.

Poézia
- Tiahnime ďalej oblaky (1928)
- Ozveny krokov (1931)
- Kráľovská reťaz (1933)
- Lunapark (1936)
- Poštový holub (1936)
- Bukvica (1938)
- Vigília (1939)
- Štyri legendy sv. Grála (1941)
- Žofia (1941)
- Druhá vigília (1942)
- Popolec (1942)
- Strážcovia a ochrankyne Slovenska (1942, spoločné dielo: V. Beniak, M. Benka)
- Igric (1944)
- Hrachor (1967)
- Klásky zo zberu (1968)
- Plačúci Amor (1969)
- Sonety podvečerné (1970)
- Medailóny a medailónky (1971)
- Abrahámske rondely a iné básne (1994)
- Nedokončená symfónia – Večerné sonety (1994)
- Poézia I (2000, výber)

Esej
- Sebe i Vám (1943)

Pre deti a mládež
- Stratenko. Slovenské ľudové rozprávky (1994)

Zdroje:
- http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/valentin-beniak
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Valent%C3%ADn_Beniak
- http://www.osobnosti.sk/osobnost/valentin-beniak-312

(Az oldal szerkesztője: Jakus Laura 1.)