Štrasser, Ján oldala, Szlovák Fogadtatás

Štrasser, Ján

(1946–)

Recepció

[Angol] [Szlovák]

Charakteristika tvorby
S menom J. Štrassera sa spájajú pestré aktivity básnika, textára, publicistu a prekladateľa. Začínal ako nádejný literárny kritik básnickej generácie, ktorá sčasti polemizovala s exkluzívnou poetikou skupiny "konkretistov". Paradoxne, jeho debut Odriekanie v mnohom nasleduje vzor "konkretistickej", zložito šifrovanej obraznosti. V normalizačných sedemdesiatych rokoch sa pripojil k autorom, ktorí knižne nepublikovali a preorientovali sa na slobodnejšiu tvorbu piesňových textov. Druhá básnická kniha Podmet je zlomová. Štrasser pochopil, že jeho sila nespočíva v imaginácii a našiel sa vo vtipno-smutnom postrehu a v "ostro rezaných lyrických aforizmoch" (A. Bagin). Vystupuje v nej subjekt s jazvami z medziľudských vzťahov. V spontánne napísanej zbierke Denne vynikajú ľúbostné epizódy so sviežo načrtnutými interiérovými detailmi, ktoré dotvárajú spolunažívanie muža so ženou. Od nahliadnutia do celkom všednej situácie básnik dospieva k prekvapivému myšlienkovému uzáveru alebo dvojzmyselnej pointe. Básnik obhajuje nahé vnútro človeka, ktoré sa ocitá pod náporom prudko sa rozvíjajúcich informačných technológií. Sympatiu prejavuje jednoduchým všedným veciam, ktoré cítia, bránia sa nátlaku a sú tichými spoločníkmi ľudí. Hoci Štrasser uznáva úlohu myšlienky pri tvorbe, polemizuje s tvrdým racionalizmom ako so životným postojom. Štrasser zreteľne reflektuje zmenu štatútu umelca, básnika, profesionála pracujúceho so slovom. Nezdôrazňuje básnickú výlučnosť, ale partnerskú spolupatričnosť. Vytvára novú podobu občianskej angažovanosti, ktorá sa napĺňa v prvom rade ľudskou slušnosťou, a to bez rétorickej agitácie a vypätých gest. Naopak, pocity sa tu vyjadrujú tlmene a výraz dospieva k ľahšej zrozumiteľnosti. Básnikovi sa darí spontánne prekonávať zašifrovanejšiu postsymbolistickú a avantgardnú básnickú polohu, a tak nepriamo oslovovať čitateľov ako partnerov. Jeho fragmentárny výraz sa vyžíva v dôvtipnom adaptovaní publicistického a vecného štýlu, takže séria zbierok 80. a 90. rokov má podobu zápiskov pri putovaní životnou cestou. Z prevládajúceho civilného tónu, t.j. z tematiky každodennosti a rekvizít vecneného mestského štýlu zdanlivo vybočuje rôznorodá zbierka Myš dobrej nádeje. Dodatočne zverejňuje dávnejšie sformulované alegórie na politické násilie po roku 1968. V zatiaľ poslednej básnickej knižke Očné pozadie sa potvrdzuje, že autor tvorí zo slov, nie z inšpirácie. Vedie ho to k úsiliu zbaviť sa nadbytočného balastu maximálne stručnou japonskou formou haiku. Aj v nej si zachováva chlapčenskú energiu, ale aj zrelú skepsu, politickú priebojnosť, sarkazmus, hravosť i vážnosť. Zdanlivý cynizmus v jeho tvorbe vždy zastiera sklon k sentimentu. Okrem toho pokračuje vo svojom skicovaní obrazu semiotizovaného sveta, v ktorom stále nové a nové znaky vytláčajú priame dotyky. Individuálne životné udalosti je J. Štrasser schopný priblížiť tak, že sa s nimi prakticky každý dokáže stotožniť. Toto umenie z neho robí jedného z najšpecifickejších súčasných slovenských básnikov, ktorý svoj skrytý apel na tolerantný postoj človeka k človeku uskutočňuje bez akéhokoľvek moralizovania. (Andrea Bokníková)

Ocenenia
Cena Ivana Krasku za básnický debut roka Odriekanie (1968)
Cena vydavateľstva Smena za poéziu Odriekanie (1968)
Cena Jána Hollého za preklad knihy Karl Kraus: Posledné dni ľudstva (1987), spolu s P. Zajacom
Cena Zory Jesenskej za preklad antológie nemeckého básnického expresionizmu Krik a ticho storočia (1999), spolu s P. Zajacom