à Dante Alighieri
Samohlásky sú obnažené city
oslepenie slnkom
aj bolesť a umieranie
sú krátke a dlhé.
Spoluhlásky sú obelisky
víťazné stĺpy obtočené niečími víťazstvami
niečími prehrami
sú mäkké a tvrdé.
V striedaní spoluhlások a samohlások je rytmus.
A slabosť v kolenách.
Vie to stará čižma
ťažko sa obúva ešte ťažšie vyzúva
ani vyzutá sa neodkladá ďaleko.
Správne miesto v správnom čase
v srdci má samohlásky
ktoré nedelí nechráni tieň obelisku.
Koľko sa toho narozprávalo
a narozpráva
a čím ďalej tým viac aj popíše.
Krajina do každého počasia
občas s vrodenou srdcovou arytmiou
otvorená odhalená
chytíš jej rytmus
zavrie sa silou večerných kvetov.
Pred všetkým
s niekým v ponore
Cuore!
Dolore!
Amore!