Ó, len raz ešte (Szlovák)
Ó, len raz ešte nádejami tak zbujnieť ako žitné pole o Jure! — zeleň chochol samý — i trebárs budú sebaklamy, len prázdne cievky, steblá holé, vňať so sĺz rosou nových ponosov: raz ešte porásť v mysli nimi, svet úponkami oviť túžobnými! a potom — ľahnúť pod kosou…
Ó,len raz ešte potiecť citom od srdca, ako horský prameň, keď v záchvate zvrúc mohovitom, z pŕs brala tryskne! — i bárs pritom púšť nájde v ceste, štrk a kameň, a v piesočine hluchej skončí púť: raz ešte vyraziť ním splna, svet sprenikať sťa bodrá mlunná vlna! a potom — v bezdno zapadnúť…
Ó, len raz ešte do žerava sa duchom zažať, ako zore, v ichž plameňoch noc dokonáva tak rada! — čo hneď opŕchavá to žiara tiež, jak ruže, ktoré ruch víchrice z kra zduril v úteky: raz v premenení zjasnieť pravom, svet priodieť vtom slávy zlatohlavom! a potom — zhasnúť naveky…
— Ach, biedne, trápne živorenie, byť ako prieloh zanechaný, mať srdce, čo už srdcom nenie, a duše nebo zachmúrené od vzchodu po západu brány: strach! tlejúc, nemrieť — žiť, tak živoriac… Ó, len raz ešte z tohto stavu na jednu umknúť chvíľku prelietavú! a potom — nedbám, nikdy viac — Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Zlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk |
Az idézet forrása | Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Slavomír Danko. / CCA-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License |
|
Csak mégegyszer (Magyar)
Csak mégegyszer - élni, mint jó föld, mint rozsmező a Szent-György napkor, mikor minden mező csuromzöld, s bár az öncsalás alápörzsölt: az üres szárak, töppedt vackot új kínok könnyével öntőzve meg - csak még egyszerre velük nőni, vágyó kaccsal világ zöldjét szőni - - s aztán: a kasza ölt? ölelt?
Csak mégegyszer: hadd érzem újra szívemet, azt a meleg forrást, mikor a roppant erők súlya kitör a sziklán - felzúdulva kavics, kő, kvarc iramlik folyvást, s a végútja is homokba rekedt, csak mégegyszer: vele kitörni, érte zúgni, érte tündökölni - -s aztán: ne bánd, hogy mélyre tett...
Csak mégegyszer izzék pirosra a lélek, mint az alkonyatfény, amikor lángol rost a rostra boldogan (bár csitulni gyors ma), mégis, mint rózsa, mikor nagy szél űzi védekezni a lágy bokort; még egyszer: igazságra bátran, és a dicsőséggel glóriában - - s aztán: hunyni, mint letiport...
De milyen nyomorult ajánlás: maradni, mint szik, puszta parlag; a szíved nem szív már, csak fájás, vagy téged űz és büszkén szán más: mind a négy égtájról lekapnak. Az ötödik álommá vált, köddé... Előre! Bátran! Csak mégegyszer Szedjen össze téboly, kín vagy vegyszer - s aztán: nem baj, soha többé...
Feltöltő | Répás Norbert |
Kiadó | Kozmosz Könyvek (Budapest) |
Az idézet forrása | Cseresznyevirágok balladája, Szlovák költők antológiája |
Könyvoldal (tól–ig) | 107-108 |
Megjelenés ideje | 1986 |
|