Novomeský, Laco: Smrť na stanici

[1] Básne tretej Novomeského zbierky Otvorené okná vznikali v rokoch 1932—1935, v rokoch po vydaní zbierky Romboid (1932), na ktorej kritici, podľa neveľmi nadšených slov spisovateľa, „demonštrovali vpád poetizmu do slovenskej poézie” (Novomeský I, 1984, s. 530). V básňach Otvorených okien tak či onak môžeme počítať so súdobým vplyvom českého poetizmu a ďalšími vplyvmi (kubizmus, konštruktivizmus a i. – na tieto dve ešte poukážeme), spolu s nimi aj s historickou, slovenskou inšpiračnou líniou, čiastočne s domestikovaným symbolizmom a veľa prezrádza azda už motto predchádzajúcej zbierky Romboid: Zaviatej pamiatke Janka Kráľa, ktorý predstavil poéziu slovenskej literatúre. Na väzbu s Jankom Kráľom upozornili mnohí bádatelia a môžeme ho vidieť v rámci proletárskej literatúry ako vzor či symbol spojenia revolucionára a básnika, kým napr. Poničan si ho osvojoval transparentne, ideologicko-tematicky, Novomeský postupoval v hlbších asociatívno-sémantických úrovniach. Tieto vzdialené inšpirácie nachádzajú svoje konkrétne vyústenie aj v básni Smrť na stanici. (Metafora: štruktúra, kalkul a tajomstvo, Radoslav Matejov, litcentrum.sk/31866)