Kedy to bude ešte raz
no a kedy naposledy
keď splynú dni do všedných povinností
a minúty budú zádumčivo plynúť do stratena
bezo zmeny
a máločo nás rozosmeje
a skoro nič nenazlostí
a hoci milovaní
budeme sa možno cítiť opustení
A ja neviem a ani netuším
ako zalepím tie diery na duši
keď budem pre teba skoro neznámy
a nebudem to môcť urobiť ani slovami
No aj keď v tebe láska celkom zhasne
ja ti budem stále písať básne
možno len do vetra
a možno príliš neskoro
na vodu z dávno vypršaných oblakov
a ty v nich budeš stále krásne rovnakou