Rúfus, Milan: Tak
|
Tak (Szlovák)Tak odchádzame. Denne. Stá a stá. Zdivený básnik, márne volanie. A kadlúbka, čo po nás ostane, sa časom vyplní. Tá jamka, vyhĺbená kvapôčkou tela… Všetko zarastá nezničiteľnou trávou, obilím. A iný bude chodiť po kolená v chlebe, na ktorý zdola spomínaš. A iný chrbát ako tetiva sa vypne, vystrelí… Ach, ľudstvo, drobný dážď, klopúci vytrvalo na okná prázdneho domu, v ktorom nebýva nikto! A iba hlad dá na to zabudnúť. Nie príliš veľký. Hlad. Nie príliš malý. Hlad, v ňom sme jedli chlieb, hlad, v ňom sme milovali.
|
Így (Magyar)Így távozunk. Nap mint nap. Százával.
|
![[Video]](https://www.magyarulbabelben.net/images/movies.png "Video!"){kind=small}
