Ez az oldal sütiket használ

A portál felületén sütiket (cookies) használ, vagyis a rendszer adatokat tárol az Ön böngészőjében. A sütik személyek azonosítására nem alkalmasak, szolgáltatásaink biztosításához szükségesek. Az oldal használatával Ön beleegyezik a sütik használatába.

Sládkovič, Andrej oldala, Szlovák életrajz

Sládkovič, Andrej portréja
Sládkovič, Andrej
(1820–1872)
 

Életrajz

Narodil sa v rodine Andreja Braxatorisa, učiteľa krupinskej národnej zmiešanej školy ešte z jozefínskych čias, a Terézie Braxatorisovej, rodenej Bartolomeidesovej, ako ôsme zo štrnástich detí. Matku stratil v mladom veku, jeho otec sa druhýkrát oženil s Elizabethou Kellnerovou a mal s ňou ešte tri deti. Sládkovičov otec bol nielen učiteľom, ale aj spisovateľom, jedným z členov Slovenskej literárnej spoločnosti banskej, ktorá vznikla v roku 1812 zásluhou A. Lovicha, B. Tablica, J. Seberiniho a iných.

Andrej Sládkovič študoval v Petrovčanoch, od roku 1832 v Banskej Štiavnici. Na štiavnickom lýceu založili slovenskí študenti v roku 1836 po príklade iných škôl slovenský spolok, v jeho knižnici si básnik požičiaval Kollárovu Slávy dceru, Hollého spisy, Časopis českého musea, Květy a iné. V liste Hroboňovi z roku 1836 Grossmann píše o najhorlivejších žiakoch, ktorými boli Braxatoris, Launer a Gölner.

V roku 1839 dával súkromné hodiny v rodine Pavla Pišla a zamiloval sa do jeho dcéry Márie. Sklamaná láska k tejto žene bola podnetom na vznik najznámejšej Sládkovičovej skladby Marína.

V roku 1843 odišiel na univerzitu do Halle, kde študoval predovšetkým filozofiu a teológiu (logiku, dejiny filozofie, filozofiu náboženstva, psychológiu a spinozizmus u Erdmanna, symbolickú teológiu a Schleimacherovu teológiu u Schwartza, úvod do filozofie u Weisenborna, najnovšie dejiny dogiem u Thilla, stav nášho času u Hinrischa, dejiny nového kánonu u Niemayera, dejiny novšej teológie u Tholucka a dejiny utrpenia a zmŕtvychvstania Krista u Wegscheidera.) Zoznámil sa tu s Rusmi Jelaginom a Chomiakovovým bratrancom Valujevom, ktorý mu neskôr poslal celého Puškina.

Po návrate bol vychovávateľom v rodine Petra Bezega v Rybároch. V roku 1847 sa stal farárom v Hrochoti a oženil sa s Antóniou Júliou Sekovičovou. Hoci sa priamo nezúčastnil revolúcie 1848 — 1849, v júni 1849 bol väznený kossuthovskými vojskami. V roku 1856 sa stal farárom v Radvani, 1861 sa zúčastnil memorandového zhromaždenia v Martine. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej, resp. jej literárno-dramatického odboru, v rámci ktorého posudzoval novovznikajúce práce. V šesťdesiatych rokoch sa venoval pastoračnej činnosti, náboženskej spisbe a duchovným piesňam. V roku 1868 ochorel na pľúcnu vodnatieľku, ktorej o štyri roky podľahol.

Zdroj:
- http://zlatyfond.sme.sk/autor/64/Andrej-Sladkovic
- http://www.osobnosti.sk/osobnost/andrej-sladkovic-1321
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Sl%C3%A1dkovi%C4%8D

(Az oldal szerkesztője: Répás Norbert)

Gyűjtemény ::
Irodalom ::
Fordítás ::

minimap