Štrpka, Ivan: Majster Mu pre tlač
|
Majster Mu pre tlač (Szlovák)I. OBCHOD! Pre istotu (a pre večnú slávu svrčkov) nakoniec ešte bleskovo pár snímok (Foto Rimbaud, 1993). Noví boháči sa distingvovane usmievajú do blesku a (ľahkým posunkom ma) pozývajú na svoj pohyblivý breh. Môj vzťah k peniazom sa po krachu (komunizmu) vôbec nezmenil. Ani vzťah peňazí (ku mne). Nemožno povedať, že by sme sa navzájom obzvlášť ryhľadávali. „A je to dobre tak,“ hovorím celkom na okraj (rýchlo odchádzajúc z vlhkej fotografie ako tieň) ako rozmazaný oblak (práve) padajúci na hlavu. (Foto Rimbaud). Kiežby jediné oko v meste nezostalo suché. Obchod! Zlato a zbrane. Božský (legálny aj ne- legálny) predaj zbraní (a ešte živých orgánov) tepúcich (ešte ako horúce, krvavé) divé srdce (se-kun-du) pred tým, ako (to všetko) rybuchne vo svižnom ryt- me STOJ ČO STOJ! Napokon - ako môžu byť peniaze špinavé? „Veď (sama) špina čistí (sama),“ učí nás Klasik (aj o polnoci, Joyce). A foťák Rimbaud (pôvodným povolaním pašerák ilu- minácií a výbuchov) (v Habeši) bol pri tom! II. INTERVIEW „Napokon..." (Zostáva nám len siahodlhé, otravné a bezútešné interview.) Usmievam sa do levej tlamy (vyškerených) médií: „Už roky žijem ekologicky - z ruky do úst. Nezhromažďujem zásoby, nerozmnožujem odpad. Ani prach. Dúfam, že moje deti ma pochopia. Milujem rýchlosť (my- sle, pohybu aj premiestňovania sa). Auto som nikdy nemal. Žiaľ, verejná doprava je na úpadku. Železnŕce miznú podľa neúprosnej logiky, namiesto individualizmu kvitne automobilizmus... Ach, áno, mám na mysli to triumfátorské uväznenie, to opojné uzavretie v bleskovej škrupine z kovu, benzínu a skla, z ktorej sa liahne naše nerozbitné Ja, naša Moc nad priestorom aj improvizovaná smrť; ten skvelý rýchly obal nenapĺňajúcej sa slobody... Tá metafora! STROJ ČO STROJ!“ III. HORÚCI ODKAZ A boháči sa distingvovane usmievajú do slnka a (ľahkým posunkom ma) pozývajú na svoj vzďaľujúci sa breh. Usmievam sa a (- foto Rimbaud-) z kútika oka môjho tieňa mimovoľne vymoká prvá (dúhová) kvapka čírej zášti. Planúca (praveká, hlboko ukrývajúca sa) túžba po Bohatstve. Horúci odkaz do (prázdnych končín a monitorov) mojej mysle akýsi (horľavý, nástojčivý, nezreteľný) hlas rozochvene hovoriaci stále dokola; tenký spev zo vzdialenej veže (ktorú nevidieť); tichý a naliehavý hlas, ktorý stále podvedome lovím, križujúc deň v deravom váňku (Rozhlasu, Televízie a prežúvajúceho) masového tárania, hlučnosti Zubov Moci a škripotu (rodiacej sa vzletnej) posunkovej reči (Moci) Nového Bohatstva, ktoré často nemá čisté ruky, a preto ich (čoraz hlbšie) elegantne norí do dravej tekutej (vražedne chtadnej) mysle vzdúvajúceho sa a oslepujúceho Zlata. Križujúc (túto chvíľu, túto) jachtavo a jakotavo stúpajúcu vlnu, sústredene chytám a lúštim (ďalej) ten vytrvalo arti- kulujúci a čoraz zreteľnejší hlas, ten odkaz zvnútra, ten Prízrak to (prebudené) hovorenie tichej púšte vo mne, ktoré sa v celej svojej neutíchajúcej nahote a holom jase (- foto Rimbaud-) do posledného zrnka (bez jediného tieňa) skvie a zrkadlí oproti Bohatstvu.
|
Kérjen fordítást! |
![[Video]](https://www.magyarulbabelben.net/images/movies.png "Video!"){kind=small}
