Groch, Erik: Zima
Zima (Szlovák)Voľné, tuhnúce ako mnísi na Sibíri; vznešené mačky. V oku ešte zeleň, ale už odovzdaná a v prázdnote spiaca. Pod zľahnutou srsťou šklbnutie šelmy, vyprevádzajúce tepluško pamäti: ako inak by mohli jestvovať ďalej? Ako z povedomého sna hľadím cez dvere kuchyne a v azbestovej rukavici sťahujem vodu z pece - anjel zápaliek, s pazúrikom vyliahnutej jazvy. Homunkulus s takými hroznými prázdnymi očami. Znamenie ustrnuté na prahu dvoch pozadí, bez popredia.
|
Kérjen fordítást! |