Laučík, Ivan: Experiment

Hmyzím uchom počutých,
smrtnou hubou umytých,
vápnik skrúca do venca.
Mriežkou škrupín preniká
vietor.

Čosi odlieta z lesa,
zavrtáva sa do tmy. Čosi prišlo potichu.

Jaskyne tmou zaduté, lampáše nepomáhajú!

Lopúchy ovládli pahorok, uvoľnili páper.
Koksárne hučia.
Hmyz leta sa vracia do oceliarní.
Šušky spŕchli na chemický signál,
veverice začali žobrať.

Rozkvet kostí v bezvetrí.
Vpuzdrujú sa do ticha
hlásky. A pod asfaltom pridusený tlkot
rastlín.

Byť obkliesnený, byť hrozivo triezvy.
Byť jasný v popole. Sedieť na vlčích kostiach
bez dôkazu.
Zahliadnuť ešte neistú guľu, pulzujúci
modrý obal:
soľou noci umyta
hviezda sa prekrvuje.