Válek, Miroslav: Lynčovaný

Zdalo sa mi, že som visel na povraze,
bez myšlienok, bez slov, bez sily.
Čierna tvár sa pozerala do hviezd;
čierna tvár
a všetci sa jej desili.
Ale tá tvár dívala sa do hviezd.

Nebojte sa, mŕtvy sa už nepohne.
To len vietor,
to len vietor ma tak kníše.
Ako lístie na stromoch
a kvet
a obilie,
ako všetko inšie.
Nebojte sa, mŕtvy sa už nepohne.

Ó keby ste okolo mňa chodili,
akoby som nikdy ani nebol.
Ó keby ste okolo mňa chodili,
držali sa za ruky,
dívali sa na hviezdnaté nebo...
A keby ste boli veselí.

Ale každý sa ma bojí,
pretože som taký opustený
a tak strašne sám.
Prečo sa ma každý bojí,
keď som tu tak sám?