Válek, Miroslav: Nepochopiteľné veci

Nepochopiteľné veci medzi nami.
"Načo je to a čomu sa to podobá?"
Koliesko rozkrútené v prstoch vykonáva svoj zvrchovaný pohyb.

Ale hodiny nejdú.
Jabloň rozkvitnutá koncom januára.
Ale zima neprestáva.
Zreteľný pocit, že ťa niekto volá.
Ale ulica je prázdna.

A ešte iné veci,
stokrát počuté:
"...že ju nechal, lebo ju mal rád..."
"...strpčovali si život,
lebo nemohli bez seba vydržať..."

Odkiaľ prichádzajú tieto slová
bez logického odôvodnenia,
bez vzájomných súvislostí,
nepochopiteľné
a podivné?

Nepochopiteľné veci,
prijmite ma k sebe,
vstúpte do mňa všetkými zmyslami,
dotýkajme sa navzájom,
tak ako husieľ dotýka sa slák.

Nepochopiteľné veci,
vy ste v nás.
Vyslovujem si ticho slová
a čakám, tým sa zažnete.