Válek, Miroslav: Slovo (2)

Komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom

Tak si ju berte, keď sa ponúka.
Ťahajte si jej meno z klobúka.
No to sa vie, že ide o hazard!
A čo je život? Možno tiež len žart.

Že chránila si pre vás všetok peľ?
Že preplakal ju, prežil, prebolel?
No vidíte: už k sláve privoňal!
Cha! Poznáme to: profesionál.
Znova si zloží, čo mu napadne
- raz ostýchavé a raz nápadné.
A ona predsa je tu pre rozkoš.

Zadržte, prosím. Slovo je aj nôž.
Zmiernite radšej ľahkovážny tón.
Je slovo nad smrť, slovo nad zákon.
A že s ňou toľkí žili intímne?
Raz budú pri nej stáť jak pri hymne.

Chcite ju menej mať a viacej rozlúštiť.
Je báseň lož a báseň čistý štít,
no každá chodí v inom kabáte
a vaša je, len keď ju nemáte.